...můj příběh...

okno do duše aneb třináctá komnata

Havlíčkův Brod

u rybníku

Havlíčkův Brod

V tomto nádhernom meste sa začal písať môj príbeh.
Je to už dávno,
ale spomienky a obrazy sa neustále vynárajú
a ja sa k nim opäť a opäť vraciam
ako k obľúbenému filmu, či milovanej knižke...
Bývali sme na Žižkově - Havlíčkův Brod je taká malá Praha.
Mali sme krásny, slnečný byt s rohovými oknami v obývačke.
V tej dobe ako vykurovacie teleso slúžili "klubky"
a kúrilo sa briketami.
Pamätám si chuť zveriny - nad tým jedlom som sedela dosť dlho,
pamätám si, ako som zaspala v obývačke
pri čakaní na Ježíška.
Spomínam na bielenie prádla na tráve,
na divoké sánkovačky - Žižkov je postavený na kopci. Nezabúdam na detský vláčik,
ktorý nás vozil stále dokolečka
a všetky deti boli nesmierne šťastné.
Môj veľký výlet,
ktorý som ukončila spánkom
na obrovskej, nepokosenej lúke
a zobudil ma radostný krik ľudí,
ktorí ma hľadali a našli.
Nádherné boli prechádzky obrovským parkom,
okolo rybníkov plných rýb
a na hladine plávali kačky a labute.
Jesenné "brouzdání"
napadaným lístim až po kolená.
Pamätáte si na biele guličky,
ktoré sa trhali z kríkov
a na zemi sme na ne stúpali a oni pukali?
V pamäti mi ostalo vyhlasovanie poplachov
a pani učiteľka v škôlke,
vlastne v úkryte,
sa nás snažila zabaviť.
Pod papier položila mincu
a prechádzala ceruzkou po papieri.
Takto mincu prekreslila na papier
a vytvárala rôzne obrazce.
V školskej družine sme so sesternicou polámali stôl
a snažili sme sa to "ututlať".
Prišli chvíle smutné,
keď umrel dedo - mamin otec,
chvíle smutné i veselé,
keď som mnohé dni trávila v nemocnici
- zdravíčko nebola moja silná stránka.
Ba prišlo aj prekvapenie
v podobe prírastku do našej rodiny,
narodil sa môj brat Josef, "Pepík"...
Spomienok je na tú krátku dobu,
čo som prežila vo svojom rodisku,
veľmi, veľmi veľa.
A jedného decembrového dňa
sa naša rodina vydala na ďalekú cestu
do neznáma,
na Slovensko do Martina.
Pamätám si,
ako ma sťahováci dobehli,
keď mi vraveli,
že pijem čaj s rumom
a ja som to všade "s hrdosťou" hlásila.
Vtedy som na Vianoce dostala bábiku
s vlasmi a pohyblivými očami
a brat oranžovú motokáru
s veľkými čiernymi kolesami.
Týmto decembrom
sa uzavrela jedna časť môjho príbehu...


skaut68

bílé bobule
Posledni komentare
16.12.2007 11:06:32: Jej, kdo mi to tu píše??? Ale dík za slovíčka.
16.12.2007 09:15:37: To je nádherné... Píšeš tak neskutečně krásně, že bych to četla znova a znova. Tvoji stránečku jdu p...

1  
2  
3  
4  
 
Můj vlastní novinkovač.

Tu budete nachádzať odkazy na aktualizované príspevky.


Posledná aktualizácia: 21.02.2008


O čem to tu je?


Svět kolem nás aneb moje malé meditace


Radíme si


ikonka


pravopis


Trenčín<--->Bratislava


soutěže



Stop Spam Harvesters, Join Project Honey Pot
09.03.2007
RadioPraha