...můj příběh...

okno do duše aneb třináctá komnata

Vánoce

Vánoce u nás - *02*



Spomienky z môjho detstva - pokračovanie:

Vianočný stromček.

Keď sme boli starší,
začali sme pri príprave sviatkov pomáhať.
Bolo to veľmi radostné obdobie.
Z mikulášskej nádielky
si každý z nás odložil obľúbené cukríky,
z ktorých sme postupne robili salónky.
Balené cukríky sa zabalili
do bieleho alebo farebného "hodvábneho papiera",
ktorý bol na dvoch krajoch "nastrapkaný"
a predávali ho v jemných pastelových farbách.
A vrchnú časť tvoril farebný staniol.
Ten sme najprv museli nastrihať.
Tzv. nebalené cukríky
sa dávali najprv do nastrihaného tenkého celofánu
alebo podobného materiálu.
Dôvod?
Aby sa neprilepili na hodvábny papier.
Potom sme chystali nite:
obtočilo sa viečko od krabice
a na jednej strane sa nite prestrihli.
A potom sa viazalo a viazalo...

Na stromček sme dávali už zmienené
vlastnoručne vyrobené salónky,
ku kmienku sme viazali jabĺčka - jonatánky,
ďalej menšie celé vlašské orechy v škrupine,
ktoré sme balili do farebného staniolu,
do ich stredu sa zatĺkol klinček,
na ktorý sa uviazala farebná vianočná niť.
Samozrejme kolekcia,
najrôznejšie ozdoby,
ktoré som od malička veľmi rada "okukovala".
Sviečky, prskavky a hore bol tzv. špic.
Ešte sme dávali striebro a zopár reťazí.

A nesmelo sa zabudnúť
na vlahu pre stromček.
Mali sme taký stojan,
do ktorého sa dolievala voda.

Kapor.

Rok čo rok musel byť u nás živý kapor,
plávajúci vo vani.
Keď sme sa išli umývať,
kapor sa na krátky čas sťahoval...
Veeeeľmi sme sa z neho tešili.
Každučký rok.
Najviac radosti bolo,
keď bol kaprík čulý
a skákal z vody.
To bolo špľachotu,
všade kopec vody...
Chodili sme ho pozerať,
a nielen pozerať.
Starali sme sa oňho,
vymieňali sme mu vodu,
ba aj kŕmili.
Z našej kúpeľne každú chvíľu vychádzali "vodníci".
Pamätám si,
ako sme vyrobili z polystyrénu ostrovy,
mamine sme ostrihali palmu
a boli ostrovy aj s palmami.
Bratia mali lode,
ktoré sa plavili po "morskej hladine",
a ešte sme si urobili udice.
Ale kapor nás "ignoroval."
Pri zabíjaní kapra sme nikdy neboli,
robil to otec.
Len sme sa potom ešte hrali s "dušou".

kapor

P. S. :
Ochranárom je asi z týchto riadkov špatne,
prinajmenšom smutno.
Týmto sa všetkým ospravedlňujem,
ale boli sme deti
a kaprovi sme v žiadnom prípade nechceli ublížiť.


Žádné komentáře
 
Můj vlastní novinkovač.

Tu budete nachádzať odkazy na aktualizované príspevky.


Posledná aktualizácia: 21.02.2008


O čem to tu je?


Svět kolem nás aneb moje malé meditace


Radíme si


ikonka


pravopis


Trenčín<--->Bratislava


soutěže



Stop Spam Harvesters, Join Project Honey Pot
09.03.2007
RadioPraha